*****

Poslucháči pôvodného rádia B1 mohli počuť ich Márnotratnice,
domáce publikum ich sporadicky vída na koncertoch v Košiciach,
zvyšok priaznivcov netradičnej hudobnej produkcie ich nepozná.
Puding pani Elvisovej je projekt, ktorého vznik je rovnako bizarný ako názov.
„Ako vznikol, naozaj neviem,“ hovorí líder Viliam Lauko o pomenovaní.
„Puding začal fungovať po tom, čo ma chlapci vyhodili z predošlej kapely
a tento projekt sa im natoľko zapáčil, že prišli za mnou.“
To, čo hrajú, by sa dalo nazvať ‘ručne robenou‘ tanečnou hudbou s prvkami
house, kde menej dostupné mašinky na výrobu zvukov nahradila rýchla
hra na klávesy, gitary a bicie. Napriek narážke na korene rokenrolu v názve,
Puding pani Elvisovej berie inšpiráciu zo súčasných hudobných trendov.
Vlastnú tanečnú hudbu na pódiu dopĺňajú svetelnými efektmi
v rovnako progresívnom duchu – svetielka, televízory, projekcia diapozitívov,
všetko, čo bliká a svieti. Svoje pesničky charakterizujú ako trip-pop
alebo aj ako mohér-pop: „Vymysleli sme si tento štýl na základe zmienky o istej
kapele, ktorej členovia nosili mohérové svetre.Strašne nám to padlo do rany a
odvtedy sa ten názov ujal, ľudia nám ho stále pripomínajú.“
O textoch, ľahko sofistikovaných, hovorí spevák s pozoruhodne
rýchlym prejavom Pino: „Čím absurdnejšie texty, tým lepšie.
Hľadám každé slovko, ktoré by mohlo dobre zaznieť.“
Okrem vlastnej produkcie sú posadnutí objavovaním nových, neznámych kapiel,
z ktorých sú onedlho megahviezdy. Ako príklad uvádzajú Oasis, ktorých kedysi
videli v malej bezvýznamnej televíznej šou, alebo známy Blur. Vyšlo im to,
tak ako im možno vyjde aj ich najnovší objav Japonec Cornelius.
V máji sa chystajú nahrať tretie demo a potom: 
„To, čo sme robili doteraz – obiehať vydavateľstvá a dúfať, že z toho snáď niečo bude, možno aj album,“ hovorí Viliam. Najbližšie sa Puding pani Elvisovej predstaví na spoločnom koncerte s Parou a Hudbou z Marsu 30. mája v galérii
Duna.
Určite o nich budeme o chvíľu počuť.
DENISA VOLOŠČUKOVÁ
+++++

ACId XXl 2 99 00 
                         film 10 
rozhovor s pudingom Neznalí veci si určite pomyslia,
že toto bude nejaká haluz. Ale nie je to celkom tak.
Lebo ten puding s ktorým som sa porozprával nebol len
taký hoci aký puding, ale bol to puding pani
elvisovej, ktorý mal štvrtok 4.5.2000 koncert v gesku.
V podstate to bol koncert inej hudobnej skupiny a
puding bol len predskokan, ale ja som do geska prišiel
kvôli pudingu. Neznalí veci teraz asi haluzia nad tým
čo je to za skupinu a ako vyzerá ich hudba. V skratke
by som povedal, že viac sa asi dozviete z rozhovoru.
Rozhovor sa uskutočnil po koncerte pod jedným veľkým
stromom v šere a celý ho mám zdokumentovaný na VHS
páske s použitím night view. acid: tak na začiatok aby
som nezabudol - aký bol koncert v Blave - boli ste?
vilo: boli sme a mali sme hrať jeden koncert v DK Lúky,
ktorý sme aj zahrali s Hudbou z Marsu a v pohode, na
koncert prišlo trošku málo ľudí prišli tam aj chlapíci
z Hexu sa pozrieť na nás, ale taký bol divný, lebo
divná sála, divné svetlá, teda žiadne svetlá a divný
zvuk, proste divne sa nám hralo, ale ľudia si
pochvaľovali celkom že v pohode, pre nás priemerný
koncert, ale ľudia sa tvárili, že kedy hráme
najbližšie, a tak sme tam boli, strašne sme mali dobré
ubytko pri Dunaji v takej budove, kde je sídlo SDK
pino: proste tam sme bývali vilo: v skautskej klubovni
mali sme strašne jedno také mólo len pre seba rovno na
Dunaji, strašne hneď pod budovou super v centre proste
výborné bývaníčko na druhý deň hrali Para, tak sme s
nimi telefonovali a oni, že určite príďte, a tak sme
išli do sv. Jura pri Bratislave, a tak sme strašne
zablúdili najprv v lese, a proste, ale jednu brutálnu
zajížďku sme si dali, ale akože pino: keď si videl
Blair witch, tak to isté sa nám stalo aj sme mali
kameru vilo: ne že normálna zajížďka, že chvíľu sme
blúdili, ale my sme brutálne blúdili takú ja neviem
koľko sme zle odbočili raz a sme blúdili asi tak 3/4
hodinu dostali sme sa do lesa bolo už toľko hodín ako
teraz ešte viacej tma, sme zišli z cestičky proste
nič, nič sme nevideli proste mega jeden mega brutal
pino: pointa je, že sme išli celý čas za zvukom, lebo
práve hrala Para, sme vedeli, že niekde majú hrať, a
proste sme počuli, že tam, išli sme tam, chvíľu sme
išli, a potom nie to je tam, a takto sme blúdili ja
neviem dosť dlho od pól hodiny do hodiny, a potom
vlastne hneď sme zbehli z lesa dole a proste my sme sa
tam dostali takou cetsou, že tam neboli ani
usporiadatelia ani nič, proste že sme ani neplatili
vstupné vilo: nič proste super divne z lesa sme sa tam
objavili a prídeme a akurát tam hrala Para a dojdeme a
hneď Para - nó, pozdravujeme skupinku z Košíc
perfektnú Puding pani Elvisovej - jó, perfektne,
strašne sme sa potešili, perfektný koncert mali Para,
ako výborná kapela, oni majú výborné koncerty, to
treba vidieť x: oheň má Marcel vilo: tam sme boli
chvíľku a máme takú manažérku, že Zuzatka, taká veľmi
dobrá holka a odrazu tam sme sa tak pohybovali tdd tdd
a že hráme? hráme? hráme? a odrazu hráme! a sme si
požičali nástroje od Ska pra šupiny, ktorí tam tiež
hrali a okrem nich Le payaco, Malevil a ešte ja neviem
kto marcel: Para vilo: Para a ešte neviem kto a odrazu
sme sa ocitli na pódiu a hrali sme tam pre tých ľudí a
strašne to bolo perfektné úplne sa vydarilo acid: a
teraz v Košiciach, ako ste spokojní? pino: akože
neviem, nechcem to zakrýknuť, ale máme, sme si
vytvorili taký program špeciálny, proste, kde sme
vyslovene vyhodili pomalé skladby a hráme len rýchle
skladby a ešte na záver sme to zabil jedným setom,
ktorý absolútne proste v tanečnej oblast proste do
toho stvorený, takže nám sa naše koncerty teraz celkom
páčia  akože vlastne sme spokojný, nemajú kde zlyhať,
lebo sú vlastne celý čas majú tú ako tú happy rýchlu
náladu marcel: ale to je iba tvoj názor acid: ty máš
aký? marcel: mne sa naše koncerty veľmi páčia, lebo sú
také našľapané a majú takú slabú chvíľku pino povedal
vlastne to isté marcel: ďakujem ti  acid: teraz taká
klasickejšia, ako ste sa dali do kopy, aké funkcie,
kto na čo hraje pino: takže súčasná zostava, lebo asi
nemá význam zachádzať ďalej do minulosti, sme sa dali
do kopy minulého roku v zime, kedy sme proste ehm z
roôznych projektov a tak vznikli  má niekto oheň?
marcel: dali sme sa do kopy v Budapešti na festivale,
kde som sa stretol s pinom acid: pepsi sziged? marcel:
jasné, tam sme si vysvetlili, čo je to hudba ty vole
vilo: ale to len oni s marcelom, lebo my už traja
marcel: oni už fičali jasné spolu, ale s pinom sme si
dali takú jasnú chvíľku, takú pól hodinovú, že ta ty
vole fakt, vieš, rozumieš, hráme to, čo sme si
povedali tam v Budapešti  acid: kde ste hrali prvý
koncert? marcel: v Bratislave? no jasné v Bratislave
sme hrali vlastne a bolo tam 20 ľudí aj to barman a
spol pino: a to bol taký, ale vlastne ide o to, že na
začiatku sme hrali v inej zostave, ako teraz a naše
vlastne demo sme nahrali vtedy v tej inej zostave, ale
potom jak sme viac jamovali, a tak v skúšobni, tak sme
prišli na to, že x: že to šlape pino: že to šlape možno
vtedy, keď striedame nástroje, alebo hráme na iných
nástrojoch, než sme boli zvyknutí a práve teraz myslím
si, že sme našli optimálnu, proste zostavu, že každý
vie, že asi na čom, takže sme sa trošku pomenili a v
tejto zostave fungujeme asi dva mesiace tri, ono sa to
mení acid: takže klávesy, basa, gitara a bicie marcel:
hej, chodíme hore dolu po tých nástrojoch, kto príde
prvý na skúšku si chytí nástroj a má ho celú skúšku a
vymýšľa pesníčku, nie je to zlé, však?  acid: a takú so
živšími nástrojmi nejakú skladbu, jak som bol u toho
Olivera Princa, čo sme tam bubnovali, to by možno tiež
bolo zaujímavé marcel: bol si tam? to je druhá kapela,
toto čo tam robíme pino:  jasné, to je druhá, úplne iná
kapitola, ale začína sa to prepájať, ono to bolo
presne tak, že sme hrali furt, keď sme sa stretli hoci
kde, tak sme schytili hoci čo na čom sa dá vydávať
zvuk a sme jamovali a bolo to fajn, alebo ako kapela
sme hrali normálne pesníčky a myslím si, že teraz sme
to začali nejak tak už spájať, že na pódiu už zahráme
také jamy v tej istej atmoške a nálade, takže je dosť
možné, že o rok, alebo dva možno už teraz v štúdiu
nahráme niečo len tak na byte marcel: no jamujeme veľa
a dlho acid: čo si myslíte o drogách? pino: ja si o
drogách nemyslím absolútne nič marcel: čo sú to drogy?
acid: tak čo si myslíš o marihuane? marcel: marihuana? v
pohode acid: a Rišo Muller? marcel: Rišo Muller je v
pohode, len to nemal vykrikovať v Markíze acid: a vy
ostatní? vilo: v pohode, šak to vykričal a to je jeho
problém pino: v podstate je to taká slovenská kauza,
proste na svete inde by toto určite neprešlo nikomu,
ako ne tak myslím, že Rišovi vilo: to by bolo super
nič, proste by sa vo svet nedialo, keby niečo také sa
dialo, mne je to úplne smiešne pino: v podstate, skôr
ma oslovil ten veľký hurhaj okolo toho ako samotné to
o čo išlo a som bol prekvapený, že ty vole, toľko ľudí
zrazu kecá o Mullerovi a jeho hudba išla tým trošku do
ústrania a to mi je ľúto vilo: práveže možno sa aj
posilnila pino: ale každý v tom vidí drogy a je mi ho
ľúto vilo: vieš čo? mne doteraz sa jeho hudba zdala
taká divná, divná a teraz celkom si uhral plus body
týmto škandálikom u mňa, u mňa celkom fajn teraz je
lepší acid: vy užívate drogy? pino: na skúškach nie
marcel: ja si občas začadím, to je pravda acid: teraz
napríklad pred koncertom? marcel: ne, pred koncertom
ne, nedá sa hrať, je to iné, marihuana je na iné,
vieš, nie na koncerty acid: na čo? marcel: na takú
pohodu, vieš, prídeš z roboty nasratý a dáš sa do
pohody, proste a potom to vyspíš a ráno si opäť v
robote, proste kolobeh    acid: do akého žánru by ste
zaradili svoju hudbu, lebo som čítal článok, kde
písali, že to je trip pop vilo: jasné, trip pop sme si
vymysleli my sami, že nejak si to nazvime, lebo mali
sme pred tým, že moher pop, všetci nám to strašne
žrali aj všetky médiá, že ó, moher pop uó, doteraz to
spomínajú, teraz sme si vymysleli že trip pop, neviem
ti povedať aký je to štýl acid: alebo tak, že tí, čo
vás nepoznajú, alebo vás nepočuli vilo: to je veľmi
ťažké marcel: ti poviem, čo majú tí ľudia počúvať, aké
skupiny, aby zistili vlastne  vilo: som zvedavý marcel:
tak stará dobrá štvorka pino: né, tak počkať, každý má
iné štvorky marcel: tak začnú oni vilo: začni, začni
marcel: tak by som začal sebou samým, tak ja som úplne
mimo Aphex twin, My bloody Valentine, Sony qiute(sonic youth pozn *m*a*) a
Stereolab, jedna taká veľká štvorka pre mňa proste,
to žeriem, to si dávam furt, nesklamú ma acid: to je
ďalšia otázka, akú hudbu počúvate? pino: v podstate sám
sa tomu divím, ale už ma znervózňujú tie ani nie že
znervozňujú, ale prídem domov z roboty ako Marcel,
proste nedám si prťko, ale dám si kazeťák a pustím si
proste hoci čo, také, čo som pred tým počúval, už ma
to nebaví a mám doma jednu kazetu Howie B a proste
zrazu sa mi to strašne páči, takže vlastne mám rád
hudbu ktorá ma neobťažuje proste zbitočne nejakými
textami, nejakými výpoveďami a nejakými rifmi ani nie
tak rifmi, ale sólami, takže mám rád hudbu, ktorá ma
udržuje v jednej takej dobrej hladine a to myslím, že
tanečná hudba je momentálne asi to, taže to počúvam
acid: tá vaša hudba sa k tomu približuje? pino: tá naša
hudba sa k tomu chce priblížiť, že vlastne nemeniť tam
až tak tie nálady, alebo neviem proste stále happy
acid: ako vznikajú tie texty? pino: texty? acid: lebo sú
celkom zaujímavé pino: ono úplne klasicky, nijak
špeciálne, žiadne náhodné vyberanie slovíčok, alebo
tak a väčšinou sú to útržky z našich rozhovorov  tie
texty acid: ako vznikajú tie skladby? sa stretnete,
začnete jamovať a potom to nejako dáte do kopy, alebo
vilo: vieš čo, niekedy to bolo tak, že prišiel niekto
so skladbou, prišiel niekto, mal skladbu zahral a išli
sme do toho, ale teraz poslednú dobu väčšina skladieb,
čo vznikla zo strašného jedného jamu, prišli sme na
skúšku, hrali sme jam, jam td tdd a drazu tdd, text a
bolo to, posledné skladby sú jamy pino: kde ti dám
fajočku braňo? braňo: daj mi ju do vrecka  acid  kde
skúšate? vilo: skúšame v bývalom filmovom klube
Cinefil, ktorý už zrušili, škoda a máme tam dole takú
jednu miestnosť a tam skúšame acid: tam musíte platiť
vilo: tam platíme nájomné, od kedy sa filmový klub
zrušil acid: som počul, že 20 000 ročne? marcel: 24 vilo:
no je to nejak tak acid: odkiaľ beriete peniaze? vilo:
ono, vieš čo, my sme tam ešte s jednou kapelou a ono
to vychádza tak na 260 korún na jedného, stojí nám za
to tá skúšobňa acid: vy študujete, alebo robíte? pino:
ono je to asi tak podelené, že robíme, aj študujeme aj
aj voje voje vojenčíme  vilo: niekto je na civilke,
niekto pracuje, tak je to asi pino: a všetci sme
voyeri, ono strašne nás baví chytiť ďalekohľad,
vyliezť na strechu a proste sledovať fakt z tých
panelákov z balkóna tých ľudí napríklad teraz bolo
strašne horúco a tri dni ja som videl jedného
chlapíka, ako tri dni sedel na balkóne, ale úplne
nahý, ale fakt a tiež mal ďalekohľad a ženské sa tam
opalovali a proste muži v slipoch fajčili, no fakt
toto strašne radi robíme acid: to na jazere bývaš? pino:
nie, vieš kde? v starom meste, no ani nie v starom
meste, ale na juhu vilo: vieš, ja to ani moc nerobím,
lebo nie je kde, lebo ja bývam v Barci v rodinnom
dome, vieš, ja ľuďom vidím do záhradok, neviem tam to
ľudia moc nepestujú takéto v slipoch pobehovania pino:
ono pestujú vilo: susedia pestujú slepiky aj sviňu, ono
to je také divné, tiež to počujem niekedy braňo:
zoofília pino: zo slovenských skupín sa mi páči Para
vilo: mne sa strašne Para páči, mne sa strašne páči
pino: veľmi dobrú hudbu hrajú a na koncerte sú veľmi
našlapaní vilo: ja som videl ich dva koncerty, ja som
bol úplne unesený, podľa mňa zatiaľ najlepší slovenský
koncert, čo som videl majú tam normálne DiJeja,
chlapíka hip hopového DiJeja, ktorý tam strašne maká a
všetci sú strašne dobrí acid: aký máte názor na súčasnú
slovenskú hudobnú scénu? pino: proste „konečne sa
zabudlo“ na tie staré proste Tublatanky, Metalindy a
všetky Elán, nechcem to spomínať už viac ani vilo: no
chvalabohu marcel: ja musím spomenúť 4 kapely, ktoré
otriasli mojím životom  Doors, The Who ... vilo: sa to
veľmi dobre rozbehlo Para, Malevil, Le Payaco, Ska pra
šupina, v Košiciach neznáme, ale ten ich koncert tam
bol úplne výborný, strašne som sa vedel baviť na to
pino: akože je tu tá nová vlna, ktorej sme súčasťou
istým spôsobom, takže sa mi to páči acid: a Nocadeň? 
pino: k tomu sa dá ťažko povedať niečo, lebo ich
poznáme tak ako sme kamoši, sme z jedného mesta, a
vlastne mali sme raz takú dohodu, že rozbehneme
košickú scénu vieš, takže vilo: im sa dá kvitovať to,
že oni fakt chcú nejak tú košickú scénu rozbehnúť aj
celkom nás teraz zavolali, a to sme radi pino: ale mi
sme hudobne niekde inde, takže zbitočne vlastne, aby
sme toto komentovali vilo: no mi túto hudbu veľmi
nepočúvame, ale zase oni sú fakt v pohode v tom, že
oni fakt chcú niečo spraviť s Košicami pino: neviem ako
to robia, ale keď počujem na Funku Steny, tak si to
spievam ešte asi tri hodiny proste je to chytľavé
marcel: ich hudba sa mi nepáči ale oni sú kamoši, v
pohode acid: čo chcete robiť v budúcnosti, dá sa vôbec
živiť hudbou? vilo: to ti neviem povedať, možno sa dá,
možno sa nedá, neviem, ale... neviem vôbec pre mňa
osobne je budúcnosť super zahmlená, netuším pino:  ono
fakt, aj teraz, ako sa tá hudba mení, tak teraz nikdy
nevieme, že kedy, kto z nás môže dopadnúť, ako nejaký
DJ v nejakom klube, niekde, proste robíme to, lebo tým
spoznáme ďalších zaujímavých ľudí a dostávame sa na
miesta, kde možno práve tá budúcnosť sa bude potom
odohrávať acid: boli by ste ochotní robiť nejaké
ústupky vo vašej tvorbe, keby... marcel: ústupky robíme
furt, medzi nami acid: ako vydavateľstvu vilo:  to ti
neviem povedať takto, to keď bude nejaké vydavateľstvo
marcel: ja neviem, aké ústupky vydavateľstvu braňo:
zmena názvu, albumu, obal... marcel: zmena názvu je v
pohode, ale hlavne zmena hudby nesmie byť, iné nehrám
vilo: nó, né, my sme 4 takí, že my sa strašne nevieme
zhodnúť a my už musíme robiť strašné ústupky voči
sebe, každý jeden, voči každému ďalšiemu, a keď príde
vydavateľstvo, neviem, ale pochybujem, že my nebudeme
vedieť ustúpiť, lebo my máme 4 jasné predstavy, ktoré
sú trošku iné acid: môžem sa spýtať na ten názov?  vilo:
nie pino: názov vznikol tak, že sme spojili vlastne
iniciálky našich mien  hodili sme to do compiku a dali
random, toto vzniklo... ... ... marcel: tie 4 kapely,
tak sú to Underworld, Orbital, aby som nezabudol na
slovenskú scénu, tak je to Puding pani Elvisovej a
Magi acid: ako si spomínate na 89. rok a ako sa dívate
na socializmus, demokraciu a kapitalizmus vilo: môj ty
bože, to sú super ťažké otázky, 89. - to som bol
siedmak, niečo si z toho pamätám pino: ja som sa
strašne ťešil vilo: nó, ja tiež som bol úplne nadšený
tým, ale tak, že demokracia, kapitalizmus, socialzmus
- mne to už pomaly nič nehovorí marcel: je to to isté,
čo sa zmenilo? vilo: politiku som prestal sledovať už
pár rokov, a vôbec, snažím sa tomu vyhnúť ako sa dá, a
že to ja práve hovorím, čo študujem právo acid: prečo
potom študuješ právo vilo: vieš čo, už ani neviem, to
je asi zo zvyku, alebo ja neviem pino: ono ja si
myslím, že to všetko boli pokusy veľmi múdrych a
vzdelaných ľudí dať tú spoločnosť do toho stavu, ale
niekto to doserie potom, furt to niekto doserie, takže
sú ľudia dobrí a zlí, a takisto je to s tou
demokraciou a všetko acid: ste vydali zatiaľ len ten
jeden album bzzzvuk? vilo: áno, to je jedno demo a ešte
pred tým sme mali, to sa volalo Pavúk a iné a tam boli
4 skladby Pavúk, Victor, Špacirgang, Páčim sa si, to
je proste druhé také demo acid: to ste sami nahrali?
vilo: všetko sami, všetko sami, úplne sami acid: chodíte
na filmy...? pino: no jasné, film, napríklad presne to
je to, čo si spomínal tú budúcnosť, že strašne je
mojím veľkým snom spolupracovať na tvorbe nejakého
filmu, a to už jedno či hudba, alebo niečo iné, jasne,
že chodíme, to je proste druhá, ďalšia vec, čo nás
strašne baví po hudbe sú filmy vilo: nemám nikdy chuť
ísť do kina, ale keď sa tam ocitnem, a keď si vyberiem
tak som taký z toho pino: ako fakt, myslím si, že už
nie je rozdiel medzi realitou filmovou a skutočnosťou,
ako v objektívnosti, fakt že to - film! acid: také
obľúbené? pino: mne sa strašne páči Wong Kar Vai, keď
už takto sme zašli vilo: Wong Kar Vai ten je super
dobrý, ten bol výborný pino: akože honkongský režisér,
ja som od neho videl dva filmy, ale to akože boli
úplne, prirovnal by som to k našej hudbe, asi tak acid:
aké filmy? pino: to bolo, jak sa to volalo marcel: Twin
Peaks pino: Honkongský expres braňo: Marcel, filmovú 4
marcel: filmová štvorka, prvých 30 častí Twin Peaks,
Pulp fiction, Votrelec 1 - 4 pino: fúha, neviem jak sa
volal ten druhý vilo: a ten Japonec sa volal... pino:
aký Japonec? vilo: Ohňostroj pino: jáj vilo: Nahý je ešte
dobrý film pino: Takeši! nie Takeši  ale bolo také...
niečo také, ale ináč veľmi sa nám páči Matrix, ako z
tých amerických filmov, ktoré proste prevládajú sa mi
páči Matrix vilo: a Peter Greenway, Peter Greenway
výborný režisér, super ťažobár, ale dobrý, dobrý,
sakra dobrý pino: jemu sa dá porozumieť vilo:  jeho
filmy ma bavia pino: jeho si púšťam ráno acid: knihy?
pino: knihy, no jasne, ono vilo: Neuromancer pino: čítali
sme všetko možné, od sci fi a klasické romány, mne sa
v podstate páči všetko, Hemingway, toto veľmi sa
vciťujem do tých kníh vilo: Neuromancer pino: teraz
čítam toho Douglasa Adamsa vilo ten je v pohode a
Hesseho, Hesseho ty čítaš veľa pino: no hej, Hesse,
Hesse to bola taká jasná chvíľka, proste, že fakt si
to prečítam a poviem si ok tak to je fajn vilo:
Stainberg, tie gymnaziálne časy, to bol Stainberg pino:
a samozrejme kultová knižka, že Kto chytá v žite, na
tom odišiel asi každý vilo: hej, no jasne, ale to bolo
už dávno, a čo ja viem, ešte Saroyan pino: inak, ja som
vyrastal na Foglarovi a dosť ťažko to znášam doteraz,
fakt vilo: ja som vyrastal na Zelenej knižnici, na
detektívkach acid: výtvarné umenie? pino: no tak
výtvarné umneie, to je taká vec, presne, ja má k tomu
taký vzťah, že rok sa ma to ani nedotkne, a potom
zrazu sa niekde ocitnem a strašne na tom odídem a dva
týždne si čítam dejiny umenia a chcem o tom vedieť
všetko, a potom zase sa to nejak, mám pocit, že na to
buď nemám čas, nemám na to čas vilo: ja mám rád sochy,
sochy, to je to, veľmi mám rád, to sú dobré veci a
výtvarné inak tiež celkom v pohode, nejak sa tomu
super nevenujem, ale čím modernejšie, čím novšie, teda
ani nie tak modernejšie, skôr, čím novšie, čím
zaujímavejšie pino: ale páči sa mi flauvizmus acid: to
je? pino: to je taký smer, kde sú strašne vybudené
farby, tam maľoval Matiss a ja viem, že toto sa mi
akože fakt to ma chytí a cítim tú energiu, takú dobrú,
z toho a ma upúta viac než... Picasso je tiež fajn,
ale napríklad ja neviem, tie staré klasiky vilo: mne zo
starých klasík Monri Han, tak ten je výborný strašne,
čtvorce, čiary, žlté, červené, čierne, výborný acid: čo
vám v poslednom čase zdvihlo náladu, a čo naopak pino:
mne veľmi zdvihlo náladu ten výlet v Bratislave, kde
sme stretli tých správnych ľudí a zažili sme správne
zážitky vilo: nó, mne tiež tá Bratislava strašne
zdvihla náladu, a zvlášť Pinova jedna príhoda, ako sme
sa snažili dostať do DK Lúky tam, kde sme mali hrať
ten prvý koncert a strašne sme nevedeli ako sa tam
dostaneme, to bolo v Petržalke, strašne sme tam
blúdili, tak že sa niekohospýtame, tak Pino sedel
vpredu, stiahol okno a išla taká holka na bicykli
okolo a Pino s tou svojou úplne vykosenou hlavouna ňu
tak, že LUKY  a ona tak ako prechádzala na tom
bicykli, že prosím? LUKY  tá holka odišla a mne toto
tak zdvihlo náladu, že som sa chichotal najprv
strašne, ja som mal dobrú náladu na celý deň, že
vykloní sa košický skinhead z okna a strašne reve na
holku LUKY, LUKY, to bolo výborné ja som mal takú
náladu z toho ešte aj na druhý deň pino: ja nie vilo:
super to bolo, proste perfektné - to mi zdvihlo náladu
poslednú dobu pino: mne až tak nie  acid: aké otázky by
som sa mal pýtať hudobných skupín pino: fúha, to máme
byť zákerní, alebo acid: úprimní pino: vieš čo, pýtaj sa
ich na, stále sa ich pýtaj podľa mňa na aktuálne veci,
lebo to, čo práve prežívajú, o tom najradšej hovoria,
strašne podľa mňa neradi hovoria skupiny o niečom, čo
už bolo, alebo čo už určite povedali, takže keď sa ich
opýtaš, čo práve teraz hráte, aká je vaša najnovšia
skladba, alebo že proste určite sa ich pýtaj na
súčasnosť acid: vaša súčasnosť vilo: šak si to videl
pino: naša súčasnosť je taká, že sme celkom radi, že
máme dosť veľa koncertov a sme radi, že sme si
vytvorili koncertný program, ktorý evokuje atmosféru
tých tanečných klubov a z toho sa vytešujeme, že sme
si našli, našli sme si takú celkom zaujímavú polohu a
dobrú, ľudia si tiež pochvaľujú, to sú samé pozitívne
ohlasy, takže momentálne ideme po tej ceste kapelovej
ďalej a teraz nás čakajú festivaly v lete, na čo sa
osobne veľmi teším, lebo sme sa začali orientovať na
to živé hranie, takže to bude fajn acid: najbližšie
akcie? pino najbližšie hráme 17. v Humennom pred Ženou
z lesoparku, potom v Bratislave 31. tuším s Parou s
Hudbou z Marsu, potom tie festivaly, fakt ako Pohoda
vilo: Trenčín - Pohoda 21. - 22. 7. pino: slovenské
alternatívne leto sa tiež vybavuje, je to na veľmi
dobrej ceste a... no proste v lete hlavne tie
festivaly, lebo kluby sa neoplatí a myslím, že
dovtedy... takže tak acid: veľmi si ma ináč zarazil,
keď si mi dal kameru do ruky, potom čo si ma strihol
tam pino: už je to tu, kultová príhoda s nastrihnutím? 
vieš čo, ono prečo, mne povedal Marce, vieš, nech to
nie je príliš dlhé, nech je to akurá, ja som pred tým
aj Aďu strihol, Vila som strihal nonstop vilo: fakt? ja
som to nevidel vôbec, si ma strihol? pino: proste teba
som tiež strihol, proste už som mal pocit, že ok mal
som aj málo pásky a bol som tým troška pritlačený, ale
inak proste tak som to cítil, že teraz to treba
strihnúť, že tá príhoda naberie práve tú gradáciu,
keď v polke fúú, zrazu zmizne, že to ostane také
otvorené acid: jak vlastne pokračuje ten film? pino:
fú, tak to je úplne Marcelova záležitosť, ja sa tomu
snažím všemožne vyhýbať, kedy sa len dá  acid: si
vravel, že chceš mať niečo s filmom pino: chcem! ale
ono je to také, že  vilo: viete čo, ja idem hore, idem
si ešte pozrieť cigy a idem hore pino: neviem, necítim
sa na to zatiaľ pripravený a neviem nič o tom
Marcelovom projekte, proste ja tam... beriem to len
ako také stretnutie ľudí a šaškovanie s kamerou
zatiaľ, nevidím ďalej do toho filmu proste braňo: ty
zapredanec! pino:  takže ja neviem, inek si to
predstavujem, proste, to celé moje zapojenie do
filmového priemyslu, teraz som si kúpil video kartu na
počítač a proste chcel by som, neviem, robiť nejaké
veci, nie nejaké veľké projekty, malé proste, minútové
fleše a tam, tam vidím cestu acid: no, a klip? pino: no,
a klip, to je veľký otáznik, zatiaľ, nevieme o ňom
nič, nevieme ešte, ale spravíme si ho asi sami
najskôr, takže tak... á, Budím sa sám braňo: máš oheň?
acid: ty sa zvykneš opalovať na balkóne? pino:  niekedy
hej... bude to stačiť, či ešte niečo hovoriť acid: tak
už neviem, k tým drogám ešte, neviem, by som sa
vrátil, možno pino: k čomu? acid: k drogám pino: fakt? k
tomu ťažko sa vyjadrovať, lebo nikdy nevieš ako to tí
ľudia vezmú, čo to práve čítajú a vlastne len z toho
mám strach proste, nech si o tom každý vytvorí vlastný
názor acid: bojíš sa, že by sa na to dali? pino: akože
je možné, že nejaká moja veta proste myslená inak môže
v istom zmysle proste acid: takže ako myslíš, že akože
je neradno sa na to dávať pino: akože nie, že neradno,
ale každý nech sa s tým vyrovná sám a ja nechcem
nikoho ovplyvniť žiadnym smerom, proste fakt acid:
poznáš niekoho, koho by drogy zničili pino: ne, ne, ne
braňo: Riša Mullera pino: ne, ja v podstate sa ani
nepohybujem v tých kruhoch, kde by tie drogy strašne f
ičali, ak považujeme za drogy tie fakt, že drogy,
neviem, treba to asi začať rozlyšovať fakt acid: tomu
fotografovi, čo vás fotil si povedal, že vy ste taký
netradiční pino: to som povedal?  neviem asi vo všetkom
braňo: a máš to pino: asi som to myslel k tým slovenským
pomerom, alebo ku košickým, neviem, lebo niekedy si
super nepripadáme netradiční a niekedy hej, ale to je
asi normálne, neviem, vtedy som mal asi taký pocit, už
neviem, čo som povedal, vôbec sa na to nepamätám acid:
dobre, tak vám želám veľa úspechov, veľa tvorivej
energie pino: jasné, díky, to potrebujeme acid: tak
neviem, ako budeš spokojný s tým, čo som točil pino:
jáj, s tamtým, ó. podľa mňa určite, no pozriem si to
ale mi sme zažili, také strašné točenia, niektorí
ľudia to super nezvládli, videl som ten hladáčik tak,
tak, tak acid: no pino: joj, dobre, musím ísť hore acid:
ta diky x: ty sa vlastne môžeš vrátiť, proste v rámci
niečoho iného marcel:  reinkarnovať? proste ja neviem,
čo sa vráti, ten jeden bajt sa opäť vráti? x: iba nohy
možno marcel: verím, že energia proste odchádza vo
vesmíre niekde opäť pristane a oživí, vieš že to
oživý, vieš, baterka, niečo oživí, niečo sa pohne, ale
už to nie si ty..., ale tí ľudia, čo si pamätajú svoje
minulé životy, to... x: haluz? marcel: to neni v nich,
to len tá energia ide vonku, oni len reprodukujú
energiu, hej zažili sme niečo, tá energia je taká
silná, veľmi vyžaruje, takže si pamätá aj ten minulý
život, niektorá energia príde a je veľmi slabá, taž
zažívaš nový život x: veľa nad tým rozmýšľaš? marcel:
jasné x: tak je potom všetko v poriadku, si myslím
marcel: som si to vymakal, fakt nevedel som, čo sa
deje, ja som spokojný, som si to vysvetlil a, ale zasa
mám haluze, že verím v hviezdy, astrológia, čítam x: a
veríš aj tomu, že to môže byť úplne inak? marcel: hej x:
hej? marcel: hej, jasne x: tak to je výborné marcel: to
je iba môj názor a ja som nič, možno fakt je nejaký
stvoriteľ vesmíru a možno úplne neni, proste naša
inteligencia to je nič, to je taká energia, proste x:
abo jedna z milióna marcel: my si vysvetľujeme vesmír?
vôbec na to nemáme právo, vôbec tam nie sme x: nie sme
tam, to je jasné, my sme tu proste, to je strašné
marcel: ako keby si srnka haluzila na tom, prečo človek
internetuje x: no asi taká vzdialenosť braňo: väčšia x:
veľmi dobre si to zhrnul marcel: sme iní a sme úplne
inde my máme právo tu proste byť radi, že sme tu, toto
je také krátke, sa to zmení za chvíľu, vesmír nemá čas
to je len priestor, tam čas netohráva úlohu, lebo
vesmír je večný, my sme úplne nič, 70 rokov je nič,
taká hviezda možno tiež žije a sa dožíva 10 miliárd,
také Slnko, Slnko je taká malá hviezdička na okraji
galaxie a stred galaxie je plný proste obrovských
monštier, ktoré sa dožívajú a majú možno tiež dušu a
haluzia, ty vole jak málo sa dožívame x: my sme na
okraji galaxie? marcel: my sme na kraji mliečnej dráhy,
úplne zabudnutá hviezda, úplne malá veľkosť x: nie je
šalené, že sme na to prišli, ty vole? marcel: šak sme
si to sfotili, ne x: že sme takí vyvinutí, že sme na to
prišli, že sme na kraji tej strašnej hromady... je to
len nejaká domienka, možno nejaký vedec to tvrdí,
možno o tom už dosť veľa ľudí presvedčil asi braňo: tak
vyratané takými prostriedkami, na aké sme teraz
schopní marcel: hej, hej zatiaľ veríme tomu x: jasné,
naše myslenie došlo tam marcel: toto je veda, toto je
real, že šráci, my sme v špirále x: veda robí real
strašný, keď si uvedomíš, veda robí real, kľudne sa na
niečo môže prísť, na niečo o desať rokov, čo úplne
zmení realmarcel: chcem, aby mimozemšťania, ty vole,
lebo všade hovoria, ta videl som mimozemšťana ne? ta
chcem, aby už pristáli verejne a vysvetlili niečo x:
ježiš, to by bola strašná zmena, keby sa to stalo
braňo: Jackson stavia pristávaciu dráhu marcel: to nie
je zlý nápad, lebo keď sú fakt x: fakt? ježiš maria, to
je človek strašný braňo Majko marcel: verím v ufónov,
proste som v tom, ufóni sú normálne z inej galaxie,
alebo z našej galaxie z úplne iného slnka v pohode
braňo: ja mám kamaráta ufóna x: niečo tam určite musí
byť, proste to neexistuje, my sme zrnko v piesku,
proste takže marcel: vieš čo, chcem avy... tak aj
trošku som aj na tých veriacich, tak aby prišiel ufón
a povedal, ta ty vole, ta my sme vás tu pred 2000
rokmi stvorili, sme tu oplodnili nejaké opičky, toto
chcem aby povedali, ako sme vznikli, chcem sa dožiť
toho, aby som pochopil, že z čoho sme vlastne, a prečo
x: a keby prišli takí na našu planétu, čo s nami nemajú
vôbec čo dočinenia? marcel:  to by bolo v pohode, tiež
by to zmenilo myslenie x: to by strašne zmenilo
myslenie a tiež by to vyvolalo nejaký prúd marcel: a
myslím si, že by sa všetko zlepšilo na tej zemi po
takej návšteve, oficiálnej x: atmosféra by sa určite
uvoľnila  na druhej strane sa to zasa ťahá tým smerom,
že keby sem niekto prišiel, že by strašný brutal tu
porobil, všetky filmy marcel: filmy sú také x: aj knihy
proste vedú k tomu, že také stretnutie skončí
katastrófou marcel: je to zaujímavejšie, je to
napínavejšie tá kniha aj ten film, vieš ale kľudne
môže byť pohoda, myslí že úplne sme v pohode tu na
zemi a čakáme už len na takého ufóna, ktorý je milý
vieš a príde že šráci, ta my sme tu z vedľa x: jasné, z
vedľa, my už vás dlho sledujeme marcel:  a chcem, aby
nám dali nejakú technológiu, ty vole, super šlapeme a
by to bolo v pohode, ja nechecem nejaký brutal jasne x:
a možno my sme tí mimozemšťania, čo sa majú dostať k
niekomu inému, že tam sú ešte menej vyvinutí marcel:
ale to je také x: elektrický prúd im donesieme, alebo
dačo marcel: to som už zažil a čítal x: hej? a mňa to
teraz napadlo super to zhora na mňa skočilo zo stroma
marcel: videl som taký Star trek, takú epizódu, tiež sa
objavili nechtiac, vlastne museli zachrániť nejakú
holku, oni boli kozmonauti, objavovali nové svety a
objavili novú planétku, kde boli Indiáni, taká kultúra
indiánska a museli nejak holku dostať na loď, aby
zachránili jej život, takže nechtiac, nechceli
zasahovať, ani sa neobjavovali, iba pozorovali, ale
holku chceli zachrániť, tak ju dostali na loď a holka
prišla, môj ty bože, ja som na kozmickej lodi, ako
nechápala, ale vedela, že je úplne mimo, že je u
nejakých bohov, že sa niečo veľké deje, a potom
doniesli aj clapíka a vysvetlili, že oni sú úplne iná
rasa x: galaxia marcel: a chlapíci len čumeli a mali z
toho tú haluz, že prišli dole a založili náboženstvo x:
máš v tom prekvapivý poriadok  pome dnu... marcel:
trošku si postojíme ešte, koncert doznel x: vysvetli mi
ten spôsob toho tvojho rádia, či čo to je acid: časopis
x: aký acid: ako názov chceš vedieť? x: nó acid: ACId xxl
x: to ty si si vymyslel časopis? acid: hej x: fakt?  ťa
to baví acid: ta už... x: aj to vydávaš, dakomu si to
dal už, kamarátom? acid: vydávame to, hej, šak aj môžem
doniesť ukázať, aj v Artfóre sa dá vidieť, tam je také
x: zbierka časopisov acid: nó, v pravo tam je taký
stolík a tam to je x: jé, to je výborné, to by som
mohol aj ja vydávať časopis acid: no, kľudne, môžeš aj
prispievať marcel: o čom je? hudobný časopis? acid: o
všetkom možnom x: o živote, robil si dobré tie otázky
acid: hej? x: hej, práve v tej chvíli som tú otázku
chcel dať, lebo bola taká hustá veľmi acid: mal som ako
pripravené otázky, ale x: sa to rozvíjalo inak acid:
hej, ani som nevidel x: tak toto číslo si objednávam
určite, zaradíš nás? acid: hej, šak môžte aj vy niečo
napísať x: šak my sme už napíslai, ale sme to
vypovedali marcel: výpoveď je taká acid: aj ty o tých
ufónoch by si mohol napísať x: zaraď ten rozhovor s
ufónmi a bude to napísané už, druhý krát sa to už
nepodarí určite si myslím acid: alebo niečo iné x:
Marcel: o hoci čom môže písať, si myslím, o kuchynskom
náradí by si napísal jeden hustý výklad, by si podal
určite, by si ho mal niekde zaradený už proste a v
pohode je to, kuchynský riad je v pohode, akože slúži
nám, strašne ho mám rád ináč a robí pocit domova
marcel: dosť je nebezpečný, taký vulgárny by som
povedal x: dosť tvrdý je marcel: lebo každý ho využíva
na niečo iné, vieš, je to také, môžeš ho schytiť na
každú príležitosť x: každý ho omakla už strašne marcel:
a dosť je taký, že si niekde a taká partia, chytíš
nožík kuchynský a HU, vyskočíš na nich a všetci
hahaha, sranda vieš, ale tá zmena atmošky tam je, taký
nástroj zmení atmošku x: majú ducha no, my máme doma
strašne staré varechy, také čo máme už asi od kedy som
mal 3 roky a strašne sú opečené a furt, keď ju chytím,
tak cítim tam celé detstvo, tie pudingy a tie veci 
marcel: hej to viem o tom tiež hovoriť, varešky sú prvý
hudobný nástroj  x: dobre, no tak to je o kuchynskom
nádobí, dobre sme to rozjeli marcel: taká príhoda, tak
by som povedal domáce potreby, spotrebiče, napríklad
taký vysávač,vieš, raz som dostal bitku rúrkov od
vysávača x: doma? marcel: hej, ale bol som veľmi zlý,
priznávam, že fakt som aj zaslúžil x: čo si vyviedlo?
marcel podpálil som koberec v kúpeľni x: a čo, si
skúšal vatu jak horí, ja som skúšal vatu jak horí a
tiež som podpáli marcel: ne, ne, ja som romantik, ja
som pálil práve mapu, kde bol zlatý poklad, aby som
vedel iba ja, kde je  x: fakt? to je krásne, a vtedy sa
to stalo, že si podpáli ten koberec a oco ťa za to
vyšľahal, hej? marcel: oco, môj ty bože, čo robíš,
rúrkov ma vyšľhal, otec v amoku, vieš, to preháňal, ja
ok, som nastavil ó bi! ó oj, oj, stačí ok a som utekal
do izby vieš, po mape ani stopy vieš pohodička , na
ktorom havajskom ostrove by si chcel žiť, Molokai,
Muai, alebo Nikau  x: asi na Molokai marcel: Moai
pokanet, to je po havajsky, Moai je najlepšie x: Moai
je najlepšie , a čo je Moai pokanet marcel: Moai je
najlepšie, to znamená toto... x: to je na Havaii marcel:
nó, Havai je krajina, je to raj, proste to je to
miesto na zemeguli x: najväčšie maximum na zemeguli,
vrcholu marcel: čo sa týka tých opisov, že kde ideš,
kde je pohoda x: Havai, a chceš tam ísť? marcel:
najbližšia pevnina odtiaľ je 3500 kilometrov, je to
úplne x: to je najväčšie buli na zemeguli, vkuse tam
proste, to je miesto, kde sa stále žije, oslavuje a
tancuje, proste jedna veľká diskotéka, ale permanentne
v zime, v lete marcel: Hawai pokanet x: aj teraz sa tam
niečo deje, proste Hawai pokanet, bol si tam? marcel:
bol som tam pár krát cez telku , mám na stene mapu
Hawaia x: takže si tak s nimi aspoň takto stadiaľ na
diaľku marcel: si to predstavujem vždy x:  chystáš sa
real? marcel ne, tak je to nad moje možnosti x: jasné
zatiaľ, tak v 40tke snáď marcel: nesporím na Hawai,
skôr sporím na také bližšie, Egypt, som bol Egypťan
minulý život x: si bol kaktus v Egypte? sa mi zdá, že
koncert skončil marcel: ideme dnuka x: poďme acid: tak
čaute x: končíš? acid: hej, hej x: takže číslo bude v
Artfóre? acid: hmm, ja vás nejak nájdem, vám donesiem x:
myslíš? poznáš ich ako chlapcov? acid: hej poznám, aj
Marcela poznám marcel: díky, ty si? acid: Julo Bosák,
Julián marcel: ok acid: alebo neviem, možno bude aj v
Artfóre, ale v Antoquarte sa pozrite, tak koncom Júna
x: najlepšie bude, keď ich vyhľadáš, alebo keď poznáš
Marcela, tak jemu to daj, jedno číslo marcel: sme v
Highroade, necháš to v Highroade, v bare, oni nás
poznajú, je to v pohode x: perfektne, maj sa ty vole,
odchyť ešte veľa týpkov acid: čaute marcel: maj sa acid:
že ich pozdravujem, že som išiel, čaute
( *m*a*: uff, skutočne vyčerpavajúce )
+++++